Srdce, aké si?
Človek sám ťa nepozná,
nevie si Ťa osedlať ako koňa,
niekedy si križovatkou nepriechodnou,
inokedy cestou ľahko schodnou.
Si pre potešenie i pre smútok,
si skrýšou našich lások, pohnútok;
buď ako šíp muža mocného,
z luku nášho vystrelený...
Lež niekedy zradné si,
a predsa také potrebné,
i keď ,hm...niekedy tak záhadné,
Povedz mi, kde je Tvoja sila?
keď denne krvi toľko prepumpovať musíš...
a predsa nikdy sa neunavíš,
iskru svoju nikdy nevytratíš,
na naše útrapy stále hladíš,
nikdy nič nám nevyčítaš,
vždy veľkoryso sa chováš,
a predsa...niekto tvári sa, že Ťa nepotrebuje a nepozná,
stále plano sa vystatuje,
jeho pýcha predchádza pád,
je ako bez krídel vták;
Ale...ja...ja Ťa mám,
preto rád som a mám Ťa rád.
Komentáre