sedeli sme oproti sebe, mal krásny na mieru šitý oblek, pravú nohu prekríženú cez ľavú...mierne sa pousmial a povedal: musím Ťa poopraviť priateľu: nie ja si tak hovorím, ale všetci mi tak hovoria...a prečo? pretože ním som...keď som sa narodil západná Európa prekvitala...moja rodina dohodla rozpad deliacej čiary medzi východom a západom...hm...pousmial sa: myslel si si, že rozpad ZSSR bola náhoda? Bolo to dopredu pripravené a dohodnuté. tak ako aj to, čo sa má stať...Jeruzalemský chrám je opäť postavený a ja koruna sa vráti na svoje miesto...všetko je pripravené. zajtra o takejto dobe bude mať svet nového vodcu: jediného vodcu...mňa....pochádzam z kmeňa Lévi, som vyvolený...
Ale...ako? skočil som mu do reči...zodvihol pravú ruku na znak toho, že mám mlčať a pokračoval:dnes OSN ako aj všetky krajiny vydajú spoločné vyhlásenie, kde sa zlúčia všetky hospodárske politiky do jednej centrálnej...prenos kompetencií je už pripravený. Zajtra budem vyhlásený za kráľa všetkých židov, ako aj celého sveta...-spomenul som si na to, ako sa mu členovia kráľovskej rodiny poklonili...no dosť bolo rečí - prerušil moje premýšľanie, už budeme na mieste... a ozaj....obrovská kovová brána sa otvorila, vo vnútri kopec ozbrojencov hľadiac na nás... kde to vlastne sme?, pýtam sa....v Jeruzaleme, odpovedal Jochanan...a tykaj mi prosím...obaja sme služobníkmi Boha....
vystupujeme s limuzíny...okamžite dáva rozkazy v dákom jazyku, ktorý nepoznám....pristupuje ku mne krásna žena a kamsi ma ťahá...pozerám sa na Jochanana, ten mi len pokývne hlavou a pokojne mi vraví: ukáže Ti izbu, osprchuj sa, prezleč sa a ponáhľaj sa dolu....izba bola nádherná, prepychová, koberce, okná, všetky tri izby boli priestranné...bol som užasnutý...rýchlo som sa osprchoval...našiel som si oblek s košeľou, holiaci prístroj...o niekoľko chvíľ som schádzal po schodoch do predsália...Hanan, poď , tadiaľto, ukazoval mi ...otvorili sa nám dvere a naskytol sa mi neskutočný obraz: okolo sedemsto ľudí, mužov, žien: prezidenti, najmocnejší celého sveta tlieskali prichádzajúcemu kráľovi v čiernom, dobovom hebrejskom oblečení ako mi bolo neskôr vysvetlené. (Mimochodom môj žaket mi sadol ako uliaty, topánky tiež...). Jochanan sa ujal slova, všetkých privítal a vrelo pozval hostí k večeri. sedel som po ľavici Jochanana, ktorý ma patrične predstavil ako toho, ktorý všetko zapíše...Uznanlivo pokyvkávajúc americký prezident, taliansky premiér....všetci prijali moju chvíľku slávy...To, čo nasledovalo potom, však predčilo všetky očakávania...večera pozostávala z pečeného baránka, červeného vína, ale dôležité bolo to, čo sa odohralo po večeri: presne o 22ej miestneho času sme sa presunuli do miestnosti: zem ako šachovnica: čierno biele kocky, červený koberec, dva zlaté stĺpy a zlatý trojuholník skvejúci sa na stene.....pult, kamery, novinári...CNN,BBC, Newsweek, die Wirtschaft Woche...a mnohé ďalšie akonáhle sa vovalili štátnici spolu so mnou dnu zavládlo hrobové ticho.
Za pult sa postavil Americký prezident:
...pokračovanie nabudúce...
Komentáre