Ruky moje veľmi silné boli,
skaly praskali pod dupotom mojim,
na dome opravil som komín,
láska viac než nenávisť bolí...
dnes nemám nič,
už spomienky len,
na pochod hrá mi spinet,
už vidím katedrály sieň.
Čas ľahko premrhá sa,
rýchlejší je ako voda,
počul som...vraj premôcť dá sa,
neskoro...smola...
Poď, podaj mi ruku,
hoc nevyhneme sa strele,
strele z luku,
radi budeme bez povzlyku..
na každého z nás sa zabudne,
o čo sa snažíme?
Citom mocným však veľa zmôžme,
sami v ľoďkách sa plavíme...
...naše rozhodnutia = 90% našich životov
Komentáre
hmm..ako keby pre mna..
ďakujem..poučne..
Venuj básni viacej času, je to hra...
...