ikopanicky

občas, vídavam ju,

stále menej jej je,

čas nájdem si na rannú kávu,

zadívam sa k oblohe.

krehká je a bezbraná,

ako krídla motýľa

temná krajina...

slnce sa kotúľa.

Úsmev krásny má a nevinný,

i na diaľku lieči,

cítim vôňu krajiny,

privri i Ty oči.

Jej dlaň dušu, srdce hladí,

je vzácnosťou,

však sama netuší,

aký plán mám s ňou...

slza šťastia,

radosti,

stisnuté hrdlo z obáv...