ikopanicky

Vôňou temnoty kráčam,
borovicový les,
počuť malé vtáča,
vtáčí let...

Krásu cítiť, počuť,
Bože odpusť...
krásno číha,
láska číra...

Had sa plíži,
lezie, syčí
za ním skromnosť,
pravá svornosť.

Koľko krokov?
Koľko metrov?
Koľko ráz?
žiaden mráz!

...cestu si nie vždy volíme sami, spôsob ako po nej kráčame áno...