ikopanicky

Čierne krídla máš,

už sa neschováš,
vystupuje z teba para,
teplo z teba sála...

Oči v tme nesvietia,
má ich čierne,
ni vtáky sem nedoletia,
tma nevybledne.

Čierne krídla skladá,
noha dotýka sa zeme,
mŕtvy orol padá,
ruža pri ňom vädne.

Pohľad do očí,
počuť sykot,
v mžiku na konár skočí,
smiech, piskot...

cez plece na mňa pozerá,
vidím úsmev,
snažím sa nezamdlieť,
tma teraz z obeda?

Stojím ako stĺp,
prechádza múrom,
biela stráca svoju farbu,
prelúskaj sa svojou Súrou.

Temno vdychovať a ostať žiť? Hmmmmmmmm