ikopanicky

Otče, prečo som na svete? prečo som sa narodil?
Aby si svedčil o mojej láske...Preto som stvoril ľudí...z lásky k Vám...

Otče...čo je to láska?
Láska je schopnosť milovať aj svojich nepriateľov...

Otče, takže milujem....Áno, prerušil ma...viem, že si ochotný za ňu zomrieť...miluješ jej dušu, bojíš sa pozrieť jej hlboko do očí...bojíš sa, že sa mýliš...dotýkaš sa nepoznaného...preto ten strach...ale podáva Ti ruku...máš dve možnosti : nechať sa voviesť tam, kam to ešte nepoznáš, alebo ostať stáť...rozhodnutie je na Tebe.

Otče, viem, že nenávidieť je hriech a kto nenávidí nezdedí Tvoju nezaslúženú láskavosť...ja som však občas plný zlosti...
Viem synu, ovládni hnev tak, že sa zdokonalíš v láske, v poznaní...len tak získaš rovnováhu...


Otče, som nešťastný pretože by som Ťa rád objal a prijal objatie od Teba...
Poď, pozri, vychádza slnko-zavri oči...cítiš to objatie? teraz poď, vezmem Ťa do hôr...cítiš to objatie, keď si medzi horami? A ja, ja cítim Tvoje objatie, pri každom Tvojom úspechu, polievaní kvetín v Tvojej izbe, v každom úsmeve...

Otče...ako Ti splatím všetko, čo pre mňa robíš?
Netráp sa...ži v láske so všetkými....láska, nádej, viera....a hlavne: miluj mňa - celým svojim srdcom, mysľou, silou... a svojich blížnych ako samého seba.

Otče, je pre mňa ideálna...tak zisti, či si aj Ty pre Tvoju pani správnou voľbou...


Sila myšlienky ukrytá v ľahkosti dychu...
jeho teplo siluetou Tvojej duše...
...na okne mrazu kvet