ikopanicky

Otec! pýtam sa len prečo tak láska bolí, prečo sa jej bojíme a vyhľadávame zároveň?? nastalo ticho...po líci mi stekajú slzy, ktoré neviem udržať v očiach...chcú isť von a návaly emócií sú silnejšie ako najväčšie tsunami...

Pretože sme zabudli ako sa láska prejavuje a aj to, ako lásku prijímať...odpovedá otec...pobozká ma a odchádza.

Premýšľam a plačem...zabudli sme ako svietia prskavky, zabudli sme na ich vôňu...a na to, čo sme mali v očiach ako deti...Oči sú odrazom našich duší...máme v nich všetko. Ak sa vieme do očí pozerať, nazrieme do ľudskej duše...Vieme nazrieť aj do tej našej? Hm...ak si nastavíme zrkadlo, tak áno...to chce ozaj odvahu. Odosobniť sa, vyzdvihnúť svoje dobré vlastnosti, no i tie zlé...Púšťam si moje obľúbené skladby od Lary Fabian, ľahám si na posteľ a premýšľam ďalej so zavretými očami...Potrebujem si vyčistiť dušu...premiestňujem sa k osobe, ktorá je môjmu srdcu veľmi blízka...pozerám sa ako spí...pomaly otvára oči, hľadíme si do očí a obom nám to hladí dušu. Oči sa smejú, tešia - Nessun Dorma je úžasná - hanbíme sa a tešíme zároveň. Hm...uletené? Myslím, že nie...Mnohí máme svoj paralelný svet a život v ktorom žijeme, i keď veľmi dôležitá je rovnováha...zapípala mi sms pri čítaní ma jej upokojujúca vôňa celkom pohltí, zaplní všetky miesta v mojej duši...Je príjemné vedieť, že na mňa niekto myslí...ťažko sa mi vyjadrujú pocity, ale krásne to vyjadril istý pastier...kde to len mám? aha! tu je to :


1 Aj, jak jsi ty krásná, přítelkyně má, aj, jak jsi krásná! Oči tvé jako holubičí mezi kadeři tvými, vlasy tvé jako stáda koz, kteréž vídati na hoře Galád.
2 Zubové tvoji podobní stádu ovcí jednostejných, když vycházejí z kupadla, z nichž každá mívá po dvém, a mezi nimiž není žádné neplodné.
3 Jako provázek z hedbáví červeného dvakrát barveného rtové tvoji, a řeč tvá ozdobná; jako kus jablka zrnatého židoviny tvé mezi kadeři tvými.
Hrdlo tvé jest jako věže Davidova, vystavená k chování zbroje, v níž na tisíce pavéz visí, vše štítů mužů udatných.
5 Oba tvé prsy jako dvé telátek bliženců srních, jenž se pasou v kvítí.
6 Ažby zavítal ten den, a utekli by stínové, poodejdu k hoře mirrové a pahrbku kadidlovému.
7 Všecka jsi krásná, přítelkyně má, a není na tobě poškvrny.
8 Se mnou z Libánu, ó choti má, se mnou z Libánu půjdeš, a pohledíš s vrchu hory Amana, s vrchu Senir a Hermon, z peleší lvových a s hor pardových.
9 Jala jsi srdce mé, sestro má choti, jala jsi srdce mé jedním okem svým, a jedinou točenicí hrdla svého.
10 Jak utěšené jsou milosti tvé, sestro má choti! Jak vzácnější jsou milosti tvé než víno, a vůně mastí tvých nade všecky vonné věci.
Strdí tekou rtové tvoji, ó choti, med a mléko pod jazykem tvým, a vůně roucha tvého jako vůně Libánu.
12 Zahrada zamčená jsi, sestro má choti, vrchoviště zamčené, studnice zapečetěná.
13 Výstřelkové tvoji jsou zahrada stromů jablek zrnatých s ovocem rozkošným cypru a nardu,
14 Nardu s šafránem, prustvorce s skořicí, a s každým stromovím kadidlo vydávajícím, mirry a aloes, i s všelijakými zvláštními věcmi vonnými.
15 Ó ty sám vrchoviště zahradní, studnice vod živých, a tekoucích z Libánu.
16 Věj, větříčku půlnoční, a přiď, větříčku polední, prověj zahradu mou, ať tekou vonné věci její, a ať příjde milý můj do zahrady své, a jí rozkošné ovoce své.

čítam a usmievam sa...aké krásne, úprimné vyznanie...

vytráca sa spomedzi nás čistota...čistota prejavu, myslenia. Klavírne sólo hrá nekonečne krásne a ja rozvíjam svoju vnímavosť...už cítim vôňu celej skladby...na mojej púti stretávam zopár ľudí...nerozprávame sa, nezdravíme...len si hľadíme do očí...veci vidím ostrejšie...farby, detaily... zapájam zmysly, vnemy stávajú sa silnejšími...

Je ráno, vstávam...ranná hygiena, idem do obchodu, nakupujem čo potrebujem...opäť dlhší rad na platenie...pokým sa dostanem na radu pokladníčka dostane zopár emocionálnych zaúch od zákazníkov...atmosféra je veľmi hustá...11,27 to bude, usmejem sa...no nevidí to, radšej sa nepozrie...snažím sa nadviazať kontakt...Máte toho dnes veľa...to máte pravdu-povzdychne si...viete čo? Prídem dnes ešte raz aby som Vám urobil dobrú náladu...to už sa usmeje...cestou domov premýšľam nad tým ako urobiť niečo nezvyčajné...už to mám....potrebujem iba pomôcku, ktorú mám doma....výborne, pomyslím si a usmiaty idem domov...

No prešlo zopár hodín, je okolo štvrtej poobede...beriem si svoju pomôcku....idem po ulici s úsmevom na perách....blížim sa k obchodu, vyberám si perníky a prichádza dôležitý moment: tesne pred pokladňou si dávam na hlavu kúpaciu čiapku krikľavo zelenej farby, ktorú som používal ešte ako dieťa, vlasy ma šticujú, ľudia sa pozerajú akoby zbadali blázna, pani za pokladňou si ma všíma až keď platím...a vybuchne do úžasného smiechu....


Každé podivínstvo v očiach ostatných, pokiaľ splní svoj účel, stojí za to...