ikopanicky

Písmená su moje noty,
na nohách zablatené boty,
oči studňami lásky,
na srdci vrásky...

Láska, bolíš,
tvár mi pohládzaš,
slnce slzy roní,
tieň - odchádzaš!

Básne sú moja hudba,
láska je vždy skromná,
voda kamene obteká,
trposť vyteká...

Klavír hrá,
ty tancuješ,
nie je to hra,
lež  lásky meč.

srdce kvitne,
srdce puká,
čosi mnou mykne,
už svitá...

Sedíš pri okne,
cítim kávu,
ráno bez slov,
život bez okov.

Hladím ti tvár,
dieťatko spí,
žiaden svár,
láska, to si TY.

Každý z nás je skladateľ, píšeme si vlastnú drámu, komédiu...život sám...
Hľadáme svoje miesto, zvuky....
...kiež by nebolo na svete falošných tónov...