ahoj všetci...
nechce sa mi spať, tak som si povedalm že ešte niečo napíšem...
dnes premýšľam o tom, čo to ozaj znamená milovať...ak sme za niekoho bez premýšľania ochotní položiť život, ak uprednostňujeme záujmy nad svoje...ak sme ochotní milovanej osobe byť milencom, otrokom, oporou, kamarátom...ak sa necháme do istej miery korigovať a korigujeme sa navzájom...prejavujeme si maximálnu formu empatie, premýšľame ako urobiť radosť, nepoddávame sa prízemnostiam bežného života...
aký zmysel život má? byyť tu 70 rokov a odísť? pochybujem...je toniečo viac, duchovné, nekonečné...tak ako vesmír... i keď ohraničené...môžme sa nechať unášat prúdom tohto sveta, i keď to nás časom ubije a ostaneme prázdny ako krčah bez voty niekdena poličke...
chýba nám láska...i keď si myslím, že je jej okolo nás dosť, len ju vďaka rýchlosti našich životov nestíhame vnímať... a to je tá energia, ktorá nás poháňa vpred, do diaľav, ktoré sme si predtým nevšímali...
už som unavený, tak končím, lebo som rozobral viac tém ako som chcel, ale privítam komenty :-)
tak krásny večer všetkým blogerom
Ivan
Komentáre
Nieco o ZDROJI
mame moznost vlozit do kazdeho svojho skutku maximum dobra, ktoreho sme schopni a tak urobit aj z veci vsednych nieco nadherne, ludsky teple a povznasajuce, premienajuce aj zlo na dobro....
No musime byt napojeni na ZDROJ, prijimat, aby sme mohli darovane posuvat dalej .....Takto zabranime tomu, aby sme ostali ako spominany prazdny dzban....
Mojim ZDROJOM je JEZIS.Este ma nesklamal.
Pekny vecer!