ikopanicky

Ak zdá sa, že sa nemusím,

vôkoľ je len samý smiech,

školníka poprosím...

neviem, čo je hriech.

Keď pozeráš mi do očí,

nevyznáš sa v nich ja viem,

tak pochop ma v tom storočí,

v ktorom vládne smiech.

Dážď padá zhora nadol,

je to tak pevne dané,

sokol nikdy nespadol,

tak je to napísané.

Z výšky svet sa ináč vníma,

je taký maličký,

ťažkosti e titu nespomínaš,

klíčia Ti klíčky.

Až komôrku ráno otvoríš,

i vtedy nájdeš tam med,

do duše sa ponoríš,

túžba...musíš ho ísť zjesť.

Večer sa už blíži,

vonku začína byť tma,

cestou vlk Ti cestu skríži,

vytrhne Ťa z Tvojho sna.

 Snáď si mal využiť čas,

ktorý si na skúmanie mal,

už nepočuť viac Tvoj hlas,

všetko si prespal opäť raz..