ikopanicky

áno, ozaj treba stáre veriť, v niečo, niekoho...a myslím, že keď je naše úsilie korunované láskou, stráca sa neistota - najväčší nepriateľ lásky...a Teda aj života...veď otázku, prečo sme tu, si kladie ľudstvo veky...ak si na túto otázku vieme odpovedať, sme šťastní ľudia...........

tma vkáda sa mi do duše,
srdce prázdne,
supy krúžia,
nik živý nevráti sa z buše...

plač znie námestím,
vojak bráni vlasť,
nik do kože sa nezmestí,
život nieje slať.

Snáď ubránim sa myšlienkam, pocitom
smrť zakráda sa,
stáť s Tebou budem pri hocičom
krvz zo žíl stráca sa.

láska na obzore,
so slnkom prichádza,
s ním nová nádej,
za domom biela alej.

bubmy znejú,
gitara hrá,
ja vnímam len Teba,Tvoj dych
život známku dá...