ikopanicky

Únava na mňa padá,

nohy oťaželi mi,

z kože cítiť pach krvi,

mnohí z rodiny zomreli mi.

Umývam sa celú noc,

lež voda hriech zmyť nevie,

mám veľkú moc,

však smrť premôcť nejde.

Premýšľam nad tým ako ju obísť,

hádes však náruč otvorenú má,

každý raz musí sa skloniť,

svoj život raz mu odovzdá.

Čo je to za spravodlivosť?

každý raz  zomrieť musí!

dnes premýšľať je nerozumnosť

celé sa mi to  hnusí...

 Život uteká Ti medzi prsty...

koľko máš tridsať či štyrydsať?

je málo niekoho bozkať

čo si dokázal, čo pochopil? 

Mzda za hriech je smrť,

skús dvere si odomknúť...

ako zem okolo osi sa vrť,

ako konáre budeš i Ty schnúť.

ráno zobúdzam sa, i slnce už vyšlo,

pach hriechu stále cítiť,

všeličo na um mi nezišlo,

liek na hriech láska je-to cítim.