Oči si zatvorila,
ruky chladnú,
cestu lásky si mi otvorila,
koľkí z nás si takto sadnú?
slzy, žial, sú neúnosné,
zohriať Ťa chcem svojim telom,
ruky sluhov sú však neúprosné,
boj prehratý - zohriať mŕtve telo.
hlavou mi blysli chvíle krásne,
pozorovanie hviezd...
v duši skladám túto báseň,
nad hlavou stovky hniezd.
Láska je tak veľmi krutá,
keď dá, chce aj vziať,
na rukách máme smrti putá,
teplo strieda mráz...
zmieriť sa s tým, je tak ťažké,
život je tak vzácny,
pamätáš, v rybárskej bašte,
život bol vtedy krásny.
Táto báseň rozlúčkou je,
baladou o láske...
čierny pások na aute vlaje
spomínam na to krásne...
clivo,
clivo...
Komentáre
:-((((