Do očí priamo si klameme,
ruža vo váze stále mlčí...
ráno ako vždy z postele vstaneme,
hľadíme von...prší.
Ahoj, slová každodenné,
úsmev vzácnosťou je,
na viac sa už nezmožeme
holím sa práve...
zhovárať sa už nemusíme,
netopiere sa už zlietavajú,
mesiac zhasol,
mravci na ceste si pomáhajú...
ticho, urážky...nepokoj
Komentáre
hm....
...ale vidím tam jeden svoj dnešný verš :))
em kde ho vidíš???
kiti
nuž asi ste na rovnakej myšlienkovej niti..
tá tretia
ale páči sa mi tá mlčiaca ruža :)