ikopanicky

schovávaš sa vo vlnách,

vlnách ľudstva zlého,

píšeš ´další almanach,

nič zbesilého.

Para stúpa,

vysoko nad zem,

tvoj hlas silu stráca,

na duši máš mier.

Po dúhe prejdeme sa,

ako už stokrát,

už len obuješ sa,

vonku len psota...

slnko v očiach sa Ti stratí,

i hmlu vdýchneš,

láska Tvoja obohatí,

 vrav´íš: veď si zvykneš

očakávania, obavy...