Nie, vraví, nezdá sa Ti to...hneď vysvetlím povedal a zasmial sa...
Bol si zrodený z ohňa a vody...6 000 rokov pred Tvojim narodením sa odohrala tajná dohoda medzi dobrom a zlom. Prišlo k rozdeleniu vplyvov a stanoveniu rovnováhy, pravidiel...posledné roky si však sily zla robia na zemi čo chcú, bez rešpektu k starým dohodám...a tak sa sily dobra a aj sily zla, ktoré staré dohody rešpektujú dohodli a dali život Tebe, preto si bol zrodený z ohňa a vody...
Ale ja...skočil som mu do rečí...ešte som neskončil! rázne ma prerušil
Ešte si si nevšimol ako stále bojuješ? Ako sa občas stáva, že sa v Tebe prebúdza zlo? Koľkokrát si v poselednej dobe vulgárne vynadal inému šoférovi? Koľkokrát si chcel riešiť spory hrubou silou?- tak to som bol Ja. Musíš získať kontrolu nad svojimi prejavmi zla i dobra inak nebudeš spôsobilý na to k čomu si bol zrodený! - päsťou udrel do stola a vstal...vonku sa zodvihol vietor...prúd asi začal kolísať, pretože sa mi zhasínalo a zapínalo svetlo v izbe.
Sadol som si
Sadol si aj on...pravú nohu prekrížil cez ľavú a povedal: urob si analýzu posledného obdobia a nahlas.
Nevychádzal som z úžasu. Začínam rozprávať : Viem, nie nevieš odvetil...analýza je o niečom inom, no tak, veď Ty vieš, čo je to! Pokračoval som teda ináč: Posledné obdobie so sebou často bojujem...vyrovnávam sa so svojim okolím, pádom, náklonnosťou k žene a dobrom...Láska, ktorú mám v sebe potrebuje von...Takisto ako zlo, vsunul do mojich slov...takže, pokračujem sú chvíle na ktoré som hrdý a na iné nie...To bude vždy! Výsmešne poznamenal, očisti svojho ducha...Ty vieš ako!
Idem si po čaj, dáš si niečo? Nie, vďaka
Vraciam sa nazad s už studeným čajom...Áno vraví...keď niečo necháš odstáť príliš dlho, stratí to svoj zmysel...Hm odvetím, asi by som jej mal napísať...
Ešte nie...dokonči úvahu...
Prečo mi pomáhaš? pýtam sa ho
Pretože ma odkladáš a obliekaš si ako sa Ti zachce a ja potrebujem tiež svoj pokoj...rešpektujem staré pravidlá...nie som vec, som človek...
Premýšľam nahlas: Veď toto je schizofrenické...alebo...hmmm premena osobností predsa spôsobuje postupnú deformáciu. Časté striedanie partnerov deformuje osobnosť, prečo by to nemohlo fungovať aj v tomto prípade? Žijem v podstate dva životy- jeden tu doma, druhý tam vonku...
Maska
Nasádzam si ju denne a odkladám/zahadzujem podľa potreby bez úcty, emócií, predsudkov...každodenné divadlo, mechanická presnosť mojej povahy....
Správne, odpovedá moje druhé JA...začínaš mať jasno....
Ale ja nie som dokonalý! odpovedám
Ani nebudeš, pretože si otrokom zdedeného hriechu, ako všetci ľudia. To ale vieš, Bibliu si čítal
Súhlasne prikyvujem a s napätím počúvam ďalej...
Žiješ vo svete kam nepatríš a musíš splniť svoju úlohu...A čo ak odmietnem?! -pýtam sa
Hahahahahaaaaa, škodoradostne sa zasmeje...len to skús
Aká je moja úloha? - pýtam sa už priamo
Získať rovnováhu. Odpoveď prichádza rýchlo ako blesk
Rovnováha
Narodil si sa, naučil si sa chodiť, vysloviť Mama, Tata...násobilku, naučil si sa ako chutí pravda a lož, pýcha a pád...
Vonku sa opäť zablýska...to už stojí, vystiera ku mne ruku....s vystretým ukazovákom(na rukách má rukavice)....Tak už začni používať svoje telo a ducha na základe toho, čo si sa naučil, jasné?! skríkol...
Intuitívne a bez slova som prikývol...
Tak! tleskol rukami...všetko čo potrebuješ máš už v hlave, zužitkuj to správne a uč sa ďalej, všímaj si ostatných....seba, mňa. Vytvor si hranice...užšie ako ľudské, no minimálne tak široké ako tie Božie!
Nevychádzam z údivu, štípem sa, na predlaktí, aby som vedel či bdiem a či spím...Au!
A čo ďalej? Pýtam sa...
Čo by bolo? založíš si rodinu, zostarneš a zomrieš ako človek, ktorý žil v porovnaní s večnosťou len jeden deň, dodal dôrazne.
Hm, tak to aby som si našiel ženu, s ktorou budeme našu i vzájomnú rovnováhu udržiavať...ale...aká je Tvoja úloha? Mojou úlohou narúšať dobro zlom...
Ale, prečo potom...???
Mlč! A počúvaj! odvetil
Boj
Dozerám na to, aby si nebol príliš veľký dobrák, pretože si ublížiš raz, dva razy....až Ťa úplne ovládnem a to nechcem...Som tu preto, aby si celý život viedol tvrdý boj o svoju rovnováhu-pamätaj, nič nieje zadarmo! Keď už budeš na pokraji so silami, pritlačím Ťa ešte viac. Nič ti nedarujem. Bude to boj na život a na smrť...nepoznám zľutovanie. Budeš si svoju rovnováhu vážiť a strážiť ako oko v hlave...
Počúvam so zatajeným dychom...Nakoniec, pokračuje, keď budeš zomierať budeš ma milovať.
Láska
Dar lásky sme dostali do vienka rovnako ako nedokonalosť, slabosti. Láska je silnejšia než okovy, silnejšia než nenávisť, silnejšia než smrť...Pokračuj, vraví mi...Je vo všetkom živom i neživom v prírode, v každej doline, hore, v každej lastovičke i supovi, delfínovi i žralokovi...s ňou sme víťazi i keď sme pre všetkých ostatných porazení...nie je vypočítavá, ani zákerná...je dokonalá, slobodná...Je to silou, ktorá nás ženie dopredu naprieč bojiskom, naprieč nep....vlastne láska nepozná slovo nepriateľ iba druh, blížny, človek...
Rozlúčenie
Moje druhé ja vstáva a v chlade noci vraví: Na dnes som tu skončil, do skorého videnia človek, kry si chrbát a nasleduj STRACH...zmizol...priskočím na miesto kde stál...nieje tu...zostala tu akási zvláštna vôňa...kde som ju len...áno v kostole...Vonku prehluší moje myšlienky blesk a hrom....premýšľam, otváram PC.
koniec prvej časti
Komentáre