Spomínam na naše prechádzky,
nebolo ich málo...
...tvoj úsmev...
čo sa vlastne stalo?
už nič nieje také ako predtým,
i les má farbu inú...
pre mnohých si bola všetkým,
dni tmavé stále plynú.
objatia naše mocnými boli,
krásny bol Tvoj hlas,
len na plač sme sa zmohli
nezostal po Tebe ni vlas...
čas vrátiť sa nedá,
skutky, slová,
uchovám Ťa v srdci,
tam kde si vždy bola...
stojím pod Tvojim oknom,
darmo pískam,
poriadne už som zmokol,
darček od Teba pevne stískam.
Komentáre