ikopanicky

Na skle spomienka len ukazujúca sa pod dychom mojim : Milujem Ťa...V kŕčoch zvíjajúci sa nešťastím spomienkami na chvíľu sa inam prenesiem- do vázy dávaš kvety, otáčas sa so slovami: Ivan? Odpovedám Ti: áno, kľačím na kolenách, v ruke otvorená krabička a v nej...s mokrými rukami sa mi dotýkaš líc, s plačom vravíš: Áno miláčik, áno...kľačíme spolu v objatí, máš na sebe svoj červený svetrík a papučky...Ideme von, prechádzame sa, sedíme na lavičke a hľadíme si do očí, bez slov, usmievame sa. Vzácne to okamihy každej dvojice...

A naša svatba? hneď na začiatku som sa Ti stratil pri usádzaní hostí, a s mikrofónom v ruke kľačiac, držiac Ťa za ruku som Ti spieval skladbu Je t´aime (http://www.youtube.com/watch?v=N-roGMGyFu0) so slzami v očiach sme ju spievali spolu...Svadobná noc definovaná blizkosťou tiel a duší dospela k svojmu vyvrcholeniu čítaním listu, ktorý si mi napísala...hm spomenula si v ňom aj gaštankov, ktorých som Ti postupne darovával, až si si mohla urobiť záhradku...Smrťka mi ťa vzala nájstojčivosťou jej vlastnou

Pod oknom sediaci...dych mi slabne....mláka krvi sa zväčšuje, Hádes sa približuje, otvára svoje veľké ústa aby ma pohltil...zoslabnutý v rúchu noci...už idem láska

Smrť naťahuje ruky
cítim jej chlad,
necítim viac muky,
mal som rád...

ako nás rozdelila,
tak nás spojí,
podáva mi ruku,
už pri mne stojí...

Ťahá ma za sebou,
cez plece Ťa už vidím
už ma čakáš...


Láska je ako zrkadlo..ukazuje nám, čo je v nás...