ikopanicky

Slnce priamo svieti mi do očí,

prach do pľúc sa valí

kde som to, v akom storočí?

začínam byť zúfalý...

telo tesne pred zrútením,

naposledy sa zachveje,

predstava domácich planín...

nohy viac nik nezohreje!

Supy už krúžia,

iné si už posadali,

komu na čo naše telá slúžia?

krížovku času sme včas neposkladali...

nox et solitudo,

nox et solitudo...