ikopanicky

...vždy som pri tejto skladbe plakal a nieje tomu ináč ani teraz....je krásna, nádherná, má toľko rokov ako ja a cítim to, čo spieva Demis R.

...zomrieť po partnerovi, ktorého milujeme, len aby sme to boli my čo sa trápime a nedovolili hľadieť tomu druhému na náš odchod.

veľmi ťažko sa mi pri tejto skladbe píše............nuž skúsime niečo :

Slnko už zapadá,
mesiac už bdie,
hlávku na vankúš skladá,
krv vo mne vrie...

Držiac ruku cítim,
ako ochabuje,
okná sa rozleteli,
vzlyk môj preťal blesk.

čo by som dal za to, vrátiť späť
všetok čas, rozhovory
natiahnuť lásky sieť,
zopakovať metafory...

srdiečko krváca,
zrak zahmlený je
aj múdry sa potáca
ľudia, veru zle je.


P.S.: otázkou je, čo je výhra: zostať žiť, alebo sa pobrať do šeolu? Asi to závisí od toho, či  a aký má pre nás život zmysel...

veľa lásky a občerstvenia pre dušu praje všetkým Ivan

Je t'aime mon amour