Kráčam do Tvojich snov,
dnes stretol som sa s Tvojou hmlou,
závoj neistoty poodhalila si,
prevozník noci tiež chcel byť s ňou.
Neistota, strach, oboch nás pália,
strom života je už na dohľad,
dobrota, láska z očí Ti sála,
predsa zastretý máš pohľad.
Napätie v miestnosti dá sa krájať
nevieme ako sa správať...
platňa na malé kúsky ho krája
v citoch tažko sa pláva.
Tvoje oči kalom zastreté chcem vidieť sa smiať,
verandu spoločne zametať,
mojou láskou budem Ťa hriať,
len triezvy nohami prepletať.
To čo nás spája nedajme si vziať,
lež pozor! základy lásky musia byť pevné,
čert predsa nikdy nespí,
chcem, túžim aby všetko bolo skvelé.
Srdce doráňané mám,
Ty z tela vytrhla si mi ho,
opatrne mi ho láskaš, hladíš
svet nepôsobí už tak sivo.
obranný val začína padať,
hradba sa rúca, brána je prelomená
z prachu vystupuje vrúcnosť,
už viac nebude mať podlomené kolená.
na stožiari biela zástava,
strach láska už navždy strieda,
z nebies zostupuje sláva,
pozri, spokojný Amor nám máva
bodka?
čiarka?
bodkočiarka?
to otázka...
Komentáre