ikopanicky

Z posledných síl,
opretý o koleno vstávam,
dvíham meč,
nepriateľa očami hľadám.

slnko vysoko je,
síl ubúda,
už nevidieť Visolaje
človek zabúda...

Súper silnejší je,
obratnejší,
dážď krv opäť zmije,
budem rýchlejší?

lež súper skladá meč,
podáva dlaň,
s úžasom sledujem,nerozumiem...
vľavo laň.

Ako Ťa volajú? pýtam sa
Volám sa láska... odpovedá

Dlaň príjmam,
spýtavo hladím,
láska sa však usmieva,
ruže sadím...

Vtom vraví: "Musím už ísť...Ty už si cenu i silu lásky spoznal...potrebujú ma inde..."


...láska je vždy silnejšia, a i po tuhom odpore, keď už nemáme síl, nakoniec si nás podrobí bez toho, aby nás zabila. Otázkou ostáva, či boj, ktorý zvádzame, zvádzame s láskou...ak nie, môžme totiž zomrieť v domnení...