Po kolená v snehu sa brodím,
stále hľadám,
slza za slzou sa roní,
báseň v mysli skladám.
Vietor oprel sa mi do tváre,
hladný vlk zavýja
nie, tu niesú komáre,
lež niekto Ťa skrýva.
ruky, nohy skrehnuté mám,
premáha ma únava
však bez boja Ťa nevydám,
potom príde úľava.
srdce Tvoje pri svojom počujem biť,
vidím umývať Ťa riad,
už sa blížim, cítim to
viac netrápi ma chlad.
Neľútostný boj sa začína ,
na rany nehľadím,
protivník zaklína,
ja, jarma Ťa zbavím.
Ale čo to? Cítim chlad,
všetko sa mi krúti,
nezalejeme už náš sad,
telo na zem sa rúti...
otváram oči, možno posledný raz,
nad sebou sklonenú Ťa vidím,
položiť život pre Teba znova a zas
už sám sebe sa nebridím.
Životná sila už preč odchádza,
nevnímam viac ni jas,
snáď stretneme sa ešte
to ukáže až čas
Komentáre