ikopanicky

kráčam chodbou
chodbou tajnou,
lampáše zhášam,
zhášam, zhášam...

Chlad, zima
vysekaná chodba,
kráčam, konca niet,
zrkadlo - tá podoba...

Chodbou
znavený a sám,
v záplave tónov,
prichádza už Pán...

Vzduch redším sa stáva,
pavučiny po skalách,
netopiere spia,
prichádza sláva...

kráčam chodbou,
chodbou tajnou,
lampáše zhášam,
zhášam, zhášam...

Každý si svojou chodbou musí kráčať sám...