ikopanicky

Keď sám kráčam námestím,

tieň Tvoj márne hĺadám,

cit ten do mňa sa viac nezmestí

prečo? Iba hádam.

Lupene ruží pod Tvojimi nohami,

máš studené ruky,

telo už viac neohreje ma,

v srdci, mysli...muky...

zvuk krídel vrán rozlieha sa,

všade navôkol mokré lístie,

vietor do tváre oprel sa,

zostaneš navždy v našom srdci, iste

,,ja viem, som len obyčajný hráč...