ikopanicky

Dážď padá,

do Tvojich očí,

kvitnú z nich kvety,

nik z  cesty neodbočí...

Dlaňami klasy hladí,

žiarou svojou vábi,

dúhou pohládza,

smútok obchádza.

Ucha lalok pokrýva červeň,

červeň naušnice,

kde si?

v smiechu večernice?

jej vlasy,

plné sťa klasy,

oči ranné zore,

niečo...na obzore...

...každý jeden okamih nášho života je jedinečný a neopakovateľný - vážme si preto tie krásne, a nezabúdajme na ne...