Umývam si tvár,
kde tu, civí na mňa strieborný vlas,
vnímam už aj svár,
rany na srdci žiadajú si čas.
oči prepadnuté sú,
cestujeme odo nikam,
už každý deň holiť sa musím...
dlhšie sa už prezliekam.
ľudia iní sú,
snáď zmenil som sa ja?
či zem sa ináč krúti?
to zmena poohýbala ma.
Človek už ináč svet dnes vníma,
slová, vzťahy, okolie,
alebo s ostatnými splýva,
či stavia si sám kukolie...
času keď šťastnými sme,
snáď ubúda,
vínom chvíle tie si podčiarkuješ,
zubatá obočie dvíha.
počas chôdze ulicou nik nikoho si nevšíma,
každý na seba len hľadí,
pýchu dnes už nik neskrýva,
dušu človeka nik dnes neopraví.
zrakom duše letmo za seba sa obzriem,
len to krásne pamätať si chcem,
zodvihnem nádeje pochodeň,
každý vryp zaraste raz sieň.
Komentáre