Keď slza z neba padá...
nazvali sme si to dážď
vtedy iba dúfať smieš,
že máš pršiplášť...
lež iná je tá slaná,
stekajúca po líci,
nálada je planá,
na obzore rysy.
Vtedy ťažké rozjímať je,
hľadať cestu k vchodu,
scenéria pomalá je,
cudzí podáva Ti vodu...
v pohári tvoria kvapky jedno telo,
všetko Ťa už prebolelo,
tak skúmaj ďalej, kam dá sa až zájsť,
mláďa z hniezda vyletelo.
Komentáre
čo máš stále s tymi rysmi?..)))